Fjordy vznikajú počas glaciárneho zaľadnenia, keď sa postupujúci ľadovec zosúva z karových oblastí po svahu do nižšie položených oblastí. Počas cesty sa ľad pohybuje po lokálnych depresiách, ktoré prehlbuje a zaobľuje ich podložie. Vzniká tak typické ľadovcové údolie. Na konci svojej cesty sa ľadovec dostane až k moru, do ktorého sa snaží zasunúť, no vplyvom rozdielnych teplôt, viskozity a hĺbky sa jednotlivé časti ľadu odlamujú.

Po skončení doby ľadovej začína ľadovec pomaly ustupovať a roztápať sa. Po určitej dobe ostane v oblasti iba typické ľadovcové údolie. Vplyvom roztopenia väčšieho množstva ľadovcovej vrstvy dôjde ku zdvihnutiu svetovej hladiny oceánov a ku čiastočnému zaplaveniu prímorských údolí. Súčasne sa odľahčia tektonické platne, keďže na ne už netlačí ohromná sila ľadu, čo má za následok že sa niektoré časti platní začnú ponárať do astenosféry a iné budú nadľahčované a začnú stúpať.

K podobným procesom dochádza v súčasnosti v Škandinávii, kde sa polostrov vynára nad hladinu mora, ale jeho prímorské oblasti na okolí Atlantiku sa postupne ponárajú pod morskú hladinu.

Fjordy vo svete

Fjordy sa nachádzajú najmä v oblastiach, kde sa v minulosti vyskytoval kontinentálny ľadovec, nachádzajú sa v blízkosti morskej hladiny a v oblastiach, kde sú veľké výškové rozdiely. Najznámejšou oblasťou s výskytom fjordov je pobrežie Nórska. Fjordy sa nachádzajú aj v Kanade, Dánsku, Írsku, Švédsku, Čile, Škótsku, USA, Španielsku, Grónsku, na Faerských ostrovoch, na ostrovoch v Arktíde, v Antarktíde a na Novom Zélande.